V posledných rokoch sa čoraz viac skloňuje pojem tzv. "občianskej vedy" (citizen science). Ide o zapájanie laickej verejnosti do vedeckého výskumu pomocou vhodne zvolených nástrojov. Vo svojej podstate to nie je nič nové — amatérski hubári a hubárky od nepamäti napomáhali v mykológickom výskume pri výskume hlásením unikátnych nálezov. Takto dokázali rozšíriť často nedostatočné prieskumné schopnosti drobnej odbornej komunity. Pri popisovaní na Slovensku nedávno objavených nových druhov húb ako *Pluteus flammans*, *Cerinomyces tatrensis*, *Hygrocybe fulgens*, *Neohygrocybe pseudoingrata*, *Microglossum truncatum*, *Geoglossum jirinae* bola výpomoc takýchto amatérov — občianskych vedcov kľúčová. V tomto článku by som chcel rozobrať, ako sú takéto iniciatívy rozbehnuté v zahraničí a ako môžu fungovať u nás. Na inštitucionálnej úrovni na Slovensku existuje [Centrum vedecko-technických informácii pod Ministerstvom školstva](https://otvorenaveda.cvtisr.sk/), ktoré zastrešuje rôzne akcie — prednášky, konferencie a webináre s tématikou otvorenej (verejne prístupnej) a občianskej vedy. Je mediálnym partnerom takzvaných "City Nature Challenges", kolektívnych intenzívnych mapovaní biodiverzity miest za pomoci amatérskych pozorovaní na platforme iNaturalist (inaturalist.org). Pri [poslednej takejto akcii](https://www.inaturalist.org/projects/city-nature-challenge-2024-bratislava) bolo z územia Bratislavy pridaných 1 413 pozorovaní 521 druhov bioty. A práve platforma iNaturalist je niečo, čo môže takéto inštitúcie a verejnosť prepájať. Platforma [iNaturalist](https://www.inaturalist.org) je platforma s veľkým potenciálom osloviť širšiu verejnosť, aby sa zapojila do mykologického výskumu. Pre tých, ktorí o nej nikdy nepočuli, ide o webovú stránku/aplikáciu, ktorá umožňuje ľuďom po celom svete pridávať fotografie a nahrávky organizmov. Spolu s údajom o čase, dátume a lokalite tak vznikajú záznamy o existencii konkrétnych druhov v čase a priestore. Pridané pozorovania následne prechádzajú kontrolou založenou na konsenze užívateľov na danom určení taxónu, ktorý v prípade dvojtretinovej zhody získa status „research grade". Takéto pozorovanie je potom automaticky exportované do medzinárodnej databázy [GBIF (Global Biodiversity Information Facility)](https://www.gbif.org), ktorá mimo iné zahŕňa aj množstvo herbárov a fungárií (vrátane tých slovenských). Celý proces som sa pokúsil popísať priloženým diagramom: ![[iNat workflow.png]] S verejnými projektmi sa prirodzene spájajú obavy z následkov zverejňovania údajov o chránených a vzácnych druhoch. iNaturalist má na takéto prípady mechanizmy — u vybraných pozorovaní sa dajú skryť údaje o lokalite, resp. zverejniť len pre zvolených ľudí alebo randomizovať v rámci väčšieho geografického celku. Pre niektoré ohrozené druhy je posledná možnosť automaticky nastavená. Ďalšou častou obavou je nízka kvalita dát, keďže sú pridávané a určované (aj) laickou verejnosťou. Podobne ako pri iných komunitných projektoch, kvalita stojí a padá na participácii odborníčok a odborníkov. Či už pri určovaní alebo pri navigovaní začínajúcich ako robiť kvalitné pozorovania.  V zahraničí sa iNaturalist teší značnej popularite medzi mykológmi, keďže uľahčuje monitoring špecifických druhov húb. V USA prebiehajú niekoľkokrát ročne intenzívne výskumné projekty (tzv. mycoblitzy), kde sa bežne nájde viac ako 1 700–1 800 rôznych druhov húb. Zaujímavejšie nálezy sú sekvenované a nahrávané do medzinárodných databáz ako [GenBank](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/genbank/) a [MycoBank](https://www.mycobank.org) a získané dáta sa spätne nahrávajú ako metadáta a odkazy na iNaturalist. Nie je nezvyčajné, že sa počas takýchto intenzívnych prieskumov nájdu úplne nové druhy pre vedu. A to všetko vďaka poučenej verejnosti, ktorá sa zapája do takýchto ľahko prístupných projektov. Systematickejšie sa takémuto zapájaniu ľudí v USA venuje organizácia [FUNDIS (Fungal Diversity Survey)](http://fundis.org/), ktorá má za cieľ zlepšiť ochranu chránených druhov húb, na čo je potrebné huby najskôr dôkladne monitorovať. Pomocou rozšírenej siete dobrovoľníctva sa skrz tento projekt len minulý rok zozbieralo cez 36 500 pozorovaní a zosekvenovalo cez 3 300 druhov húb. A čo teda môžeme robiť na Slovensku? Využitie platformy iNaturalist sa pomaly rozbieha už aj u nás: popri už spomínanej pravidelnej City Nature Challange, má Národný park Malá Fatra [vlastný projekt mapujúci biodiverzitu](https://www.ewobox.sk/clanok/aj-vdaka-navstevnikom-narodneho-parku-mala-fatra-sa-nam-dari-lepsie-mapovat-rastliny-a-zivocichy) na jeho území a už stihol nazbierať viac ako 4 000 pozorovaní, vrátane vzácnych druhov orchideí. Projekt Slovenskej botanickej spoločnosti [“Slovenská flóra”](https://www.inaturalist.org/projects/slovenska-flora-projekt-slovenskej-botanickej-spolocnosti-a-cbrb-sav) má takmer 30 000 pozorovaní a cez 2 000 druhov rastlín. Ak je naším cieľom zlepšiť poznanie našej fungy, myslím si, že zapojenie verejnosti do iNaturalist projektov bude osožné. Je však nevyhnutné, aby potenciálni pozorovatelia boli poučení ako robiť kvalitné pozorovania. V pláne je výroba inštruktážneho videa, ktoré by malo ozrejmiť ako fotografovať, zaznamenávať a popisovať mykologické pozorovania tak, aby mali šancu pre ich vedecké použitie. Následne môžu vzniknúť špecifické projekty mapovania či už konkrétnych rodov alebo lokalít. Ak vás idea platformy zaujala, môžete začať tým, že si stiahnete aplikáciu iNaturalist (alebo si otvorte webovú stránku inaturalist.org) a pozrite sa, čo všetko už bolo pozorované vo vašom okolí. V Slovenskej mykologickej spoločnosti hľadáme nápady na zaujímavé mykologické projekty, ktoré by mohli benefitovať z občianskeho výskumu. *Na záver by som sa chcel poďakovať (abecedne) Jánovi Červenkovi, Adamovi Polhorskému, Linde Ručkovej a Zuzane Stožickej za cenné pripomienky.* *Článok originálne vyšiel v Spravodaji Mykologickej Spoločnosti č. 58 (december 2024)*